Môj splnený americký sen

-


Nebolo to tak dávno čo som po vete " Ideš v lete na jazykový pobyt do Ameriky." od radosti skoro vyskočila z kože. Nevedela som si predstaviť,čo všetko moja cesta a mesačný pobyt v Kalifornii bude obnášať. 14 ročná, s obrovským šedým kufrom , s malou dušičkou a  so stiahnutým žalúdkom som sa vydala spolu s rodičmi na letisko do Viedne. Síce som v živote neletela a čakal ma vyše 15 hodinový let, v duchu som sa upokojovala že na to nebudem sama a že letím so skupinou ďalších Slovákov. Avšak,hneď ako ku mne prišla rakúska delegátka a povedala mi,že letím s ňou a s vyše 20 člennou rakúskou skupinou detí a spomínaná skupina Slovákov letí na Floridu a nie s nami do Kalifornie,zalial ma studený pot. Nedala som najavo svoju obrovskú nervozitu a strach a tak som teda ako veľká hrdinka objala svojich  rodičov so slovami : "Nebojte sa,ja to zvládnem." hoci som sa tak vtedy necítila. Poriadne som sa nadýchla, posledný krát som im zakývala a vydala sa na dlhú cestu za oceán.




Keď som prešla všetkými možnými kontrolami a otravnými otázkami typu "Čo máte v tom kufri ?"alebo "Kam a prečo odlietate?" unavene som si konečne sadla na svoje miesto a nejako mi vtedy nedochádzalo,že už sedím v lietadle. Až keď sa ozval hlas pilota ktorý sa nám predstavil,poprial krásny let a poprosil nás aby sme sa pripútali lebo budeme štartovať a stúpať, niečo sa vo mne zlomilo. Sedela som pri okienku  a ako som videla pevninu ktorá sa začala odo mňa vzďaľovať a  letenku s mojim menom, ktorú som zovierala v ruke,vyhŕkli mi slzy do očí a vtedy mi to došlo: "Preboha, ja letím do Kalifornie!"


Letela som so spoločnosťou Delta a v ich lietadle sa mi cestovalo príjemne(možno to bolo zapríčenené aj tým,že som letela prvýkrát a bola som nabudená :-D). Vedľa mňa sedel pán, tak okolo 35ky , s výrazom typického amerického biznismena. Nemala som chuť na ďalšie anglické konverzácie,čakal ma predsa celý mesiac v angličtine. Chcela som skrátka len tak sedieť a hľadieť von cez okienko ako nás ladne víta závoj bielych oblakov a vychutnávať si ten pocit,že naozaj lietam.Pri pohľade na zem z vtáčej perspektívy som sa cítila zvláštne. Bol to neopísateľný, nádherný pocit :)   Kedže spolusediaci bol priateľskej povahy,neváhal a začal so mnou "spíkovať". Bol naozaj veľmi milý,tak som sa na neho za to  nehnevala.Snažila som sa,aby moja angličtina bola aspoň na nejakej úrovni,no pamätám si ten moment, keď mi jedno slovíčko vypadlo a ja som nahlas povedala: "Dokelu,ako sa to povie?!" Milý pán sa rozosmial a ja som sa zahanbila.Keď na mňa prehovoril so slovami: Zabudol som sa ťa spýtať,odkiaľ si ale už mi je jasné,že aj ty si zo Slovenska!" rozosmiala som sa aj ja a parádne mi odľahlo.Zbytok letu sme prekecali ako inak než po slovensky. Keď nám letuška doniesla jedlo,potešila som sa,pretože som už poriadne vyhladla.Neskôr som pochopila,prečo vtedy môj spolusediaci prevrátil očami. To jedlo bolo obstojné..nie,bolo hrozné :D Avšak aj tak som čosi do seba nahádzala,aby celá posádka nepočula to hrozitánske škŕkanie v mojom bruchu.Vtipné bolo, keď som šla na wcko v rozlohe 1x1m. Práve vtedy sme sa dostali do pásma,kedy sa naše lietadlo triaslo na rôzne strany. Ako som sa vysekala z wc von, celú cestu späť na svoje miesto som sa smiala a samozrejme som nezabudla poriadne tresknúť dverami od wc tak,že som ich skoro urvala,takže pár cestujúcich sa na mňa s úškrnom pozeralo. Skrátka,trapas ako sa patrí ale verte,že mi to v tú chvíľu bolo jedno.


 Naše medzipristátie bolo v Atlante. Dozvedala som sa,že spolusediaci letí do New Yorku na služobnú cestu. Keď sme už boli pár metrov od letiska v Atlante,všimla som si,že jedna letuška má v ruke nejaké letáčiky. Cestujúci na ňu kývali a ona vždy s úsmevom pristúpila k nim, niečo sa ich spýtala a potom im ten letáčik dala.Bolo mi to zvláštne,no ja som si povedala, že sa mi čítať nechce. Tak som si nič nevypýtala.Avšak,keď už pomaly každý jeden si ten leták pýtal a mal ho dokonca aj môj spolusediaci, začala som byť mierne zmätená. "Čo to do pekla je,že si to všetci berú?!" preháňalo sa mi hlavou. Spýtala som sa spolusediaceho a ten mi povedal,že je to dotazník,ktorý každý cestujúci musí vyplniť a po pristátí odovzdať na letisku.Keď mi to dopovedal a my sme už skoro pristávali,cítila som sa,ako by mi vtedy vlepil facku. Rýchlo som si jeden leták vypýtala a vtom zmätku som si nevšimla, že bol celý v nejakom divnom jazyku..Ten sprostý leták mal pomaly 2 strany a  skrátene sa  týkal toho,či som atentátnik,či chcem spáchať zločin a podobne. Ďakujem môjmu spolusediacemu ktorého meno som zabudla a ktorý mi s tým letákom veľmi veľmi pomohol.Spoločne sme z jeho anglickej verzie letáku lúštili,čo sa ma asi tak pýtajú v tej mojej hatlaninovej verzii.Keby nebolo jeho ,bola by som stratená. Zachránilo ma aj to,že sme sa tesne nad letiskom dostali do zóny,v ktorej sa točil obrovský vietor a my sme tak nevedeli pristáť a ja som dostala čas nazvyš,aby som to rýchlo vyplnila. Keď sa tak stalo a naše lietadlo sa začalo viac krútiť,začala som byť nervózna. Po vyhlásení môjho spolusediaceho: "Letel som už minimálne 20 krát ale toto sa mi ešte v živote nestalo" ma zachvátila panika. Krúžili sme nad tým nešťastným letiskom v Atlante asi 20 minút,keď sme konečne pristáli.Ja som si neskutočne vydýchla a rozlúčila sa so slovenským priateľom.  Bolo niečo vyše pol 1 vnoci. Unavená,dolámaná ale šťastná že som živá a zdravá som sa pobrala k okienku,kde som mala odovzdať spomínaný leták. Za priehradkou bol vysoký černoch a keď na mňa prehovoril svojim prízvukom,mala som čo robiť aby som mu rozumela. Totálne rozospatá som mu nejako splietala vety ohľadom toho prečo som tu v Amerike,čo tu mienim robiť a tak ďalej. Keď ma konečne pustil a mohla som prejsť ďalej, odľahlo mi. Rýchlo som našla svoju delegátku aj s Rakúšanmi ktorí neďaleko stáli a čakali na mňa a spoločne sme sa pobrali ďalej.


Keď som sedela v  americkom lietadle,bola to pecka. Jedla som mini Pringlesky,pila sviežeho Dr. Peppera a pozerala  v malom televízore nejakú hudobnú reláciu a pri tých pesničkách ani neviem ako, som zaspala. Vyznie to sedlácky,ale verte,že som sa vtedy po celom tom strese cítila luxusne a závidela som samej sebe. :D Zobudila ma letuška,ktorá mi oznámila že za chvíľku pristávame. Bolo niečo vyše pol siedmej večer a nikdy nezabudnem na ten moment keď som uvidela na Los Angelskom letisku nápis LAX. Vitaj, Kalifornia!


Keď sme sa stretli aj s americkými delegátmi a s celým naším EF tímom,cítila som sa skvelo.Boli neskutočne milí a ochotní. Zaviezli nás autobusom z letiska na miesto,kde si pre nás mala prísť naša hostiteľská rodina. Vedela som,ako tí moji "americkí rodičia" budú vyzerať,pretože som pred tým,ako som mala letieť,dostala ich fotku aj s popisom a ich adresou. Keď som si spolu s rodičmi vtedy pozrela na Google Earth ich adresu a videla ich dom,vedela som,že bude o mňa kráľovsky postarané. A veruže aj naozaj bolo! Keď sme sa zvítali a "moji rodičia" ma zobrali na miesto,ktoré sa na mesiac stalo mojím domovom,bola som vo veľkom očakávaní. Všade už bola tma,pretože bol večer,no keď sme dorazili k ich domu,milión svetielok sa rozsvietilo a ja som zostala stáť ohromená. Mali prenádherný dom, no ešte krajšie srdce :) Bola som neskutočne rada,že si ma Barberovci vybrali. Jo a Robert boli postarší príjemní ľudia,ktorí sa o mňa starali ako v bavlnke. Brali ma na rôzne výlety, ukázali mi to najlepšie z Pasadeny ( štvrť v  Los Angeles,kde som bývala) a správali sa ku mne ako k vlastnej. Mala som nádhernú vlastnú izbičku na poschodí s vlastným šatníkom,kúpeľňou  a s obrovskou posteľou. Spolu so mnou bývala u Barberovcoch aj Nastya - zlaté dievča z Ruska,s ktorou sme si za ten mesiac veľmi sadli a stali sa z nás kamarátky.

Na mojom jazykovom pobyte sme sa stretli hádam z celého sveta - Rusi,Rakušania,Španieli,Francúzi a jedna Slovenka - ja.  Časom to začínalo byť ubíjajúce,lebo som nemala nikoho,s kým by som si pokecala vo svojej rodnej reči. Tvorili sa skupinky rovnakej národností a ja som bola takpovediac sama,až do momentu, keď som v 3. deň môjho pobytu sedela v tej istej triede spolu s Máriou. Po tom ako sa spýtala niečo učiteľa a zahlásila že je zo Slovenska, som okamžite  po hodine utekala za ňou. Odvtedy sme sa stali nerozlučnou dvojicou :) ďakujem Mária,aj vďaka tebe bol tento pobyt skvelý!

Od pondelka do piatka sme mávali doobeda školu a poobede sme si užívali rôzne výlety. Víkendy sme trávili každý vo svojej hostiteľskej rodine a tá moja mi vždy pripravila super program.
 Nikdy nezabudnem na víkend v San Franciscu,kedy sme večerali v čínskej štvrti, jazdili v Cable care, prešli skoro všetky uličky v meste a za pomoci mapy a Márie sme sa úspešne vrátili späť do hotela :D či ako sme si prešli celý most Golden Gate pešo,alebo ako sme videli z diaľky slávny Alcatraz. Nikdy taktiež nezabudnem na výlet do Rodeo Drive,rôznych lunaparkov,Universal Studios, či do Hollywoodu. Keď som prechádzala chodníkom slávy a videla všetky tie hviezdy,myslela som na mojich rodičov,pretože pre mňa budú naveky tými najväčšími hviezdami oni :) Skvelé bolo taktiež relaxovanie na pláži v Santa Monice,či Venice beach. Nakúpila som si krásne veci,prežila najkrajšie momenty svojho života,získala zážitky na celý život no predovšetkým som DOSPELA.  Pobyt v Amerike ma naučil postarať sa sama o seba, vedieť si poradiť v ťažkých momentoch či nezosypať sa ale zanechať si chladnú hlavu aj vtedy,keď máte v jedno obyčajné dopoludnie hodinu v škole a odrazu prežijete silné zemetrasenie a okamžite musíte utiecť z budovy,no váš učiteľ je kľudný,dokonca vysmiaty pretože už je na také momenty zvyknutý či keď vás na letisku cestou domov nechcú pustiť cez pás, pretože máte podozrivo ťažkú batožinu a musíte prejsť rôznymi výsluchmi a prehliadkami vašich súkromných vecí,aby vám dali konečne pokoj. Taktiež som zažila scénu ako z filmu, keď sme v nešťastnej Atlante cestou späť skoro nestihli lietadlo do Viedne. Ďalší let šiel až na druhý deň a viete si predstaviť ten beh s obrovským kufrom cez celé obrovitánske letisko ktoré malo ešte aj vlastné metro. Keď ľudia zahliadli skupinu vyše 20 ľudí valiacich sa s batožinami a na poslednú chvíľu sa nasúkali do lietadla,pobavene len po nás pozerali,či to stihneme. Ale,stihli sme! ;)

Kebyže mám opisovať celučičký mesačný pobyt v Kalifornii,bolo by to naozaj nadlho. Nikdy nezabudnem na túto skúsenosť,ktorá mi prakticky zmenila život a zanechala vo mne nádherné spomienky,ktoré mi nikto nezoberie. V prvom rade by som sa chcela poďakovať mojim najlepším rodičom na svete,bez ktorých by sa nič takéto neudialo,ďalej mojej hostiteľskej rodine ktorá stála pri mne a svoj domov premenili aj na ten môj, Márii a vôbec všetkým deckám ktoré som tam spoznala a už si fakt všetky mená nepamätám :D, celému tímu EF , ktorí to mali parádne zorganizované a bolo o nás naozaj pekne postarané a ďakujem samej sebe,že som dokázala aj v kritických situáciách zostať silná a z tohto pobytu som si odniesla len to najlepšie. Keď som tam išla, bola som 14 ročné dieťa,no keď som sa vrátila naspäť domov,cítila som,že som sa zmenila.

Ak premýšľate nad tým,že by ste si radi splnili svoj sen a zároveň sa zdokonalili v angličtine, odporúčam agentúru EF http://www.jazykovepobyty.sk/  pretože s nimi mi nič  nechýbalo a splnila som si aj vďaka nim svoj americký sen :)
Ak máte tú možnosť,tak určite cestujte,bádajte,spoznávajte! Nie je nič krajšie ako osvojiť si cudzie kultúry,zvyky ,tradície a premeniť ich na tie svoje :) Spoznávať ľudí po celom svete a meniť ich na svojich blízkych vám dá pocit,že  sa máte kam kedykoľvek vrátiť.

Na záver vám prinášam pár fotiek,ktoré vo mne oživili všetky spomienky a vrátila by som sa tam zase!


                                                        Nezabudnuteľný výhľad...







 Moja hostiteľská rodina a ich krásny domček


















 Aj ja som si užila tú atmosféru na baseballe v Los Angeles




Moji kamaráti z celého sveta 



Víkend v San Franciscu
























Výlet v lunaparku Six Flags, Universal Studios























Relax na plážach Santa Monica,Venice Beach








Výlet do Hollywoodu a Beverly Hills:











   
                       Pretože moji rodičia sú najlepší! :)



                                       Výlet do japonskej záhrady














Výlet do Rose garden





                                          Kalifornské múzeum a Rose Bowl







Ďakujem za krásny spomienkový zošit a článok v amerických novinách




          Vaša Brunette








No comments

Thank you for visiting Magnifique Brunette. 2014 © All rights reserved by Magnifique Brunette. Powered by Blogger.

Subscribe