Čarovný výlet do zámku Sisi a najstaršej zoo na svete

Dlhé šaty až po zem. Vypnuté vlasy do majestátneho drdolu.Žiariaci náhrdelník na alabastrovej pokožke. Počuť len klopkavé kroky, ktoré sa vydali smerom k otvorenému balkónu. Cítiť chladné kamenné zábradlie a zároveň hrejivé lúče slnka, ktoré s láskou obkresľujú chudučkú postavu so štíhlym driekom. Zavrieť oči a počúvať štebot vtákov, šum lístia a príjemný zvuk kráľovského koča s koníkmi. Zvedavo otvoriť oči a uzrieť tú krásu, ten nádherný výhľad, ktorý sa v tej chvíli s radosťou naskytol. Farebné odtiene dúhy vysadenej v kvetinových záhonoch po bokoch. Črtajúce sa sniehobiele sochy postáv, ktoré svojou gráciou dopĺňajú veľkolepý exteriér kráľovského sídla. A napokon dlhá cesta, ktorá vedie k osviežujúcej fontáne, a k ešte osviežujúcej vyhliadkovej stavbe s pocitom uzretia samotného neba...

Presne takto som sa cítila, keď som stála na balkóne zámku v Schonbrunne. Cítila som sa ako Sisi, ako si v hebkých rukách drží vlečku svojich šiat a rozjíma pritom tú veľkoleposť naokolo.

Aspoň na chvíľku by som sa chcela pozrieť späť do doby, kedy po tomto zámku a celom jeho okolí nekráčali turisti s foťákmi ale členovia kráľovského dvoru s citeľnou úrovňou. Aká však naozaj bola Alžbeta Bavorská - Sisi? Bol jej život naozaj veľkolepý? Čítajte ďalej a dozviete sa viac!

Milujem módu a zaujíma ma taktiež jej história, ktorú ako samouk študujem. Na mojom blogu sa objavia články aj o významných osobnostiach z histórie, ktoré mali svoj osobitý a zaujímavý štýl obliekania. Dnes vám v príležitosti tohto článku prezradím nielen čosi zo Sisinho života, ale aj predovšetkým to, čo rada nosila, ako vnímala módu ona a čo jej nesmelo chýbať v šatníku!

Keď mala Sisi krátko pred svadbou, dostala ako každá princezná od rodičov náležitú výbavu. Priniesla si ako nevesta svoju garderóbu v 25 kufroch, čo bolo na vtedajšie pomery nič moc. K výbave patrili 4 rozprávkové plesové šaty : dvoje biele, jedny ružové a jedny blankytne modré s bielymi ružičkami, 17 tzv pucovacích šiat, 14 hodvábnych šiat, 19 letných šiat s bohatým vyšívaním, čierne šaty pre smútok a samozrejme taktiež nádherné svadobné šaty s dlhou vlečkou.

Šatník bol doplnený 14 tuctami pančúch, 20 pármi rozličných rukavíc, 6 pármi kožených čižiem, 113 pármi topánok zo zamatu, atlasu, hodvábu alebo aj z "obyčajnej látky" ( jeden pár topánok si Sisi mohla obuť nanajvýš šesťkrát a potom pripadli jej komorným), 3 krinolínami ( pomocou ktorých šaty nadobudli honosný rozmer a priblížili sa štýlu Marie Antoinetty), 7 korzetmi ( Sisi ich milovala a sťahovala si ich tak, že skoro nevedela dýchať a odpadávala. Bola totiž posadnutá úzkym driekom a ten jej mal čosi len cez 42 cm!), 36 nočnými košieľkami z batistu a krajok, 144 kusmi spodného prádla, 10 nočnými kabátikmi z mušelínu a hodvábu, 6 tuctami spodničiek z piké, 24 nočnými šatkami na krk, 24 pláštenkami a 16 klobúkmi Pri slávnostných príležitostiach ich striedala niekoľkokrát denne.

Za Sisinej doby dekolty neboli až tak módne ale aj tak mala Sisi v obľube typický oválny dekolt odhalujúci ramená. Rukávy v tej dobe bývali nabrané do veľkých balónov a siahali tesne k lakťu. Sisi dávala celý život prednosť trochu menšiemu naberaniu, ale rukávy mala aj tak bohato zdobené. Jej garderóba (navzdory módnych trendov) musela byť jednoduchá, elegantná a praktická. Pravdepodobne od 60. rokoch 19. storočia prestala Sisi nosiť spodničku. V zime nosievala prádlo vyrobené z jemnej pracej kože. Najväčší dôraz kládla na jazdecké oblečenie. Nosila málo šperkov a keďže bola poverčivá, na zápästí nosila náramok s veľkým počtom talizmanov. Donedávna sa tradovalo, že po smrti jej syna sa Sisi obliekala len do čierneho, čo však vyvrátil nález modrých šiat z približne toho obdobia kedy spomínaný syn zomrel.

V čase Sisinho života sa rozmáhal štýl haute couture (vysoké šitie) ktorý dodával vtedajším paničkám značne na okázalosti a luxuse. Obľúbeným sa stal Charles Worth, ktorý šil šaty nielen pre francúzsku cisárovnú Evženiu, ale aj pre samotnú Sisi. Bol zakladateľom spomínaného štýlu haute couture a zosadil zo svojich modelov klietkové krinolíny, vďaka čomu sa šaty zdali ľahšie a vzdušnejšie.

Zo šatníka Sisi:

Sisi bola v súkromnom živote rozporuplná osobnosť. Vytvárala si svoj vlastný štýl, ktorý sa len zriedkavo zhodoval so zásadami dvorného ceremoniálu. Každodenne kontrolovala svoju váhu a miery, pretože kult krásy a dokonalej postavy patril k jej hlavným záujmom (každé ráno a večer jej musela slúžka premerať obvod lýtok, stehien a pásu a zapisovať tieto hodnoty do špeciálneho zošita.. ). Okrem každodenného premeriavania sa Sisi aj trikrát denne vážila. Všetky údaje sa presne zaznamenávali a na ten najmenší prírastok hmotnosti Sisi reagovala prísnymi opatreniami. Pri svojej výške 172 cm po celý život vážila 45-50 kg.

Často spávala s mokrými obkladmi okolo bokov,aby si uchovávala štíhlosť..alebo pila rozšľahané osolené bielka z piatich až šiestich vajec. Pevnou súčasťou jej programu bola aj starostlivosť o pleť. Zvyčajne si ráno vždy vmasírovala do pokožky cold krém (polomastný krém s vysokým obsahom vody a chladivým účinkom), gáfor ( alkoholický masážny roztok) a borax ( dezinfekčný prostriedok). Pred spaním jej na čelo, dekolt a líca prikladali plátky surového teľacieho mäsa. Verila účinkom olivového oleja a podobne ako Kleopatra ho používala aj Sisi. Rada sa v ňom kúpavala ( olej bol zohriaty na teplotu ľudského tela).

Sisi milovala svoje vlasy a ich úprave venovala celé dve hodiny. Siahali jej až po kolená! Na česanie používala kaderníčka jantárový, v striebre zasadený, tzv. čarovný hrebeň, ktorý podľa mienky Sisi zabraňoval akémukoľvek vypadávaniu vlasov. Na konci česacieho rituálu musela vyčesané vlasy v striebornej miske kaderníčka ukázať Sisi. Aby náladovú cisárovnú nepopudzovala, vymyslela si trik, ktorý jej odchod po česaní podstatne uľahčil. Upevnila si pod zásteru lepidlom natretý pás a počas česania naň prichytávala vlasy. Dva razy do mesiaca sa vlasy umývali. V tento deň musel byť prítomný celý komornícky personál a Sisi nesmel nikto rušiť - ani len cisár. Početné chyžné jej mokré vlasy ( umyté v šampóne z 30 surových žĺtkov,francovky, uvarených orechových škrupín a ružovej vody) utierali predhriatymi mušelínovými utierkami a vejármi jej privievali vzduch. Každý, kto sa dotkol jej vlasov, musel mať na rukách rukavičky ( tento "zvyk" prebrala od Francúzskej cisárovnej Eugénie).

V skorších rokoch života Sisi milovala sýtu bavorskú kuchyňu, pila pivo a predovšetkým vášnivo rada jedla múčne jedlá. Týchto stravovacích návykov sa ale postupom vzdala. Kvôli postave držala rôzne diéty a aj hladovky. Milovala mlieko a preto si vždy na cesty brala so sebou dve kravy. Dodržovala mliečne a pomarančové dni. Nejedla teda nič iné a to malo za následok tráviace problémy. Pila čerstvú šťavu z hovädzieho a bravčového mäsa ( v mäse sú totiž proteíny , keratín a tie posilujú štruktúru pleti, kolagén vypína pleť a vyhladzuje vrásky). Nakoniec skoncovala i so spoločným jedením pri stole s rodinou. V posledných rokoch života jedla takmer výlučne studené jedlá , pričom večera pozostávala z ľadového mlieka, surových vajec a pohárika tokajského. Mala vlastnú kuchyňu s kuchárkou, ktorá jej pripravovala jedlá podľa diétneho rozpisu v tie hodiny, ktoré si Sisi sama určila. Často bývala chorá, a preto absolvovala mnohé liečenia.

Milovala zvieratá, predovšetkým psíkov a kone, preto niet divu že jazda na koni patrila k jej najobľúbenejším športom. Taktiež bola veľkou atlétkou, plavkyňou a milovala poľovačky. Rada hrala na citare a písala i básne. Taktiež sa venovala štúdiu cudzích jazykov (ovládala jedenásť jazykov! ), literatúry a rada cestovala.

Sisi bola veľmi poverčivá. Celý život sa zamotávala do povier a špiritizmu. Zúčastňovala sa aj na seansách. Pred strakou sa uklonila a havranom sa vyhýbala. Skúmala šialených ľudí, informovala sa o priebehu ich choroby ale aj metóde ako sa dá proti takej chorobe bojovať. Verila, že duševná choroba je v jej rodine dedičná. Zomrela tragickou smrťou pri prechádzke s komornou, kedy sa na ňu vyrútil muž a bodol ju dýkou.

Čo sa samotného zámku Schonbrunn a jeho okolia týka, vnútorné vybavenie je v rokokovom štýle s ornamentmi zo 14 karátového zlata. Zámok má niekoľko miestností, napríklad Zrkadlovú sálu, ktde hrával ako 6 ročný Mozart. V miestnosti zvanej Vieux- Lacque zasadal vo svojich časoch Napoleon. V Modrom čínskom salóne podpísal Karol I. svoju abdikáciu a tým aj koniec monarchie. Vo Veľkej galérii zasadal v rokoch 1814-1815 Viedenský kongres a dnes sa tu usporiadavajú pri zvláštnych príležitostiach štátne audiencie.
Okrem zámku sa v areáli nachádza aj rozľahlý park so zámockými záhradami a fontánami, najstaršia zoologická záhrada na svete, záhrada plná bludísk , múzeum povozov z čias monarchie, skleníky s botanickými exponátmi ( v ktorých si máte možnosť vyskúšať trošku pralesového adrenalínu :) ), Palmový dom, Púštny dom a krásny altánok a kaviareň Gloriette.

Toto miesto je naozaj čarovné a rada sa sem budem vracať. Každý kúsok dýcha históriou, krásnou flórou a miestna zoo, ktorá je najstaršia na svete a je obývaná zvieratkami z celého sveta, si ma získala azda najviac. Mala som možnosť vidieť kŕmenie tuleňov a ich zábavné kúsky, pokúsiť sa kŕmiť veveričky či pozorovať ľadové medvede alebo plameniaky. Celú zoo prejdete za chvíľku a aj keď vás budú bolieť nohy, rozhodne to stojí za to. "Ochutnala som" z každého kúska zeme - savany, dažďového pralesa alebo polárneho kruhu. Ten pocit bol výnimočný. Za pár hodín som precestovala celý svet, všetky kontinenty a spoznala som sa s okolitou prírodou.