Hovorí sa, že čas plynie neuveriteľnou rýchlosťou. Roky ubiehajú a človek si často uvedomí, čo všetko nestihol, resp. čo všetko ešte stihnúť chce. Okrem plánovania platenia účtov načas, sily nestratiť nervy v ranných zápchach či snahe stravovať sa relatívne zdravo aj napriek záplave fastfoodov, chce človek predovšetkým objavovať, získavať poznatky, zážitky, nadobudnúť presvedčenie, že niečo dokázal, resp. zoznámiť sa s úspechmi iných. Hoci aj o niekoľko storočí neskôr.
Už odmalička ma fascinovala história. Dejepis patril medzi moje najobľúbenejšie predmety a každé učivo som brala ako nový poznatok a pomôcku k tomu, aby som sa dokázala vžiť do života, mysle a názorov mojich predkov. Už odmalička som bola neskutočne všímavé dieťa. Bavilo ma a aj ma stále baví objavovať svet. To je jeden z dôvodov, prečo tak milujem cestovanie.
Nemám jednu obľúbenú destináciu. Celý svet si zaslúži uznanie a pochopenie ich typickej kultúry, zvykov a pamiatok. Je úžasné ako dokáže byť každý kúsok našej planéty iný, rozmanitý a pritom všetky národy a kultúry niečo spoločné spája.
Jednou z mojich veľkých srdcoviek je však jednoznačne Egypt. Dodnes žasnem nad tým, ako ľudia dokázali v tom čase tak bravúrne postaviť pyramídy, ako dokázali byť všestranní a použiť všetky vtedajšie prostriedky na to, aby žili na úrovni. Rozmanité maľby , impozantné hrobky, rôzne artefakty...
Keď som sa dopočula, že v Bratislave bude výstava Tutanchamona a jeho hrobky, veľmi som sa potešila. Musím pochváliť organizátorov a zároveň sa im poďakovať, pretože v priebehu tejto úžasnej výstavy som sa opäť cítila ako to osemročné dieťa s naivným detským archeologickým snom a túžbou prežiť objavenie pokladu na vlastnej koži.
Hoci ide o repliky, celá výstava je spracovaná do pútavého príbehu Howarda Cartera a jeho magického objavu. Opäť som sa vrátila do detských čias kedy som pod dekou a s baterkou v ruke hltala každú vetu a obrázok z mojej Egyptológie.
Dychberúci je fakt, že všetko sa to naozaj stalo. Viete si predstaviť, čo sa muselo zmietať v Howardovej hlave, keď v roku 1922 odhalil 3000 (!) rokov ukryté schody, ktoré viedli k ešte zapečatenej hrobke faraóna?
Egypt je svojou históriou naozaj jedinečný. V mojej knižnici nájdete nemalú zbierku kníh, na polici sa vynímajú rôzne artefakty a darčekové predmety, na mojej stene zbadáte zarámovaný papyrus. Avšak čosi mi donedávna stále chýbalo. Vďaka spomínanej výstave som si však splnila to "čosi" a stala som sa tak hlavnou postavou mojich prebádaných príbehov zo spomínaných kníh :)
Tú výstavu sa skrátka oplatilo zažiť. Všímala som si detaily vyrytých nápisov na faraónovej zlatej hrobke, s údivom som skúmala egypstký prototyp sandálov a celé moje telo zaplavili zimomriavky.
Čo však Egypt dal predovšetkým nám - ženám ? Keďže som nielen milovníčkou histórie ale aj milovníčkou módy, s radosťou som sa pustila do pátrania. Čo nám dali Egyptské ženy, ako kedysi chápali módu ony a z čoho všetkého sme si zobrali inšpiráciu na vytvorenie dnešných módnych a moderných outfitov? Čítajte ďalej a dozviete sa viac!
Základným znakom egyptského odevu bola jeho nemennosť -zostáva po storočia prakticky rovnaký. Ďalšou črtou bolo dokonalé spracovanie tkanín, bohaté riasenie a tesná priliehavosť látky. Odev podporoval prirodzené proporcie tela, nič neskrýval, nič nepotlačoval, rafinovane vytváral detaily v podobe výtvarných aplikácii na látke. Už v starovekom Egypte nebola atraktivita a prvky erotiky tabu - priesvitné tkaniny dosiahli zámerné odhalenie partii ženského tela .Odev bol (čo sa tvarov a strihu týka) jednoduchý, avšak ozdobami a použitím rozličných materiálov bol odlíšený u jednotlivých spoločenských vrstiev.
Meses-odev podobný košeli, z bieleho plátna, dĺžka ku kotníkom, krátké rukávy a malý výstrih, priliehajúci tesne k telu. V dejinách módy často označovaný názvom tunika.Tkanina musela byť pružná a látka bola plisovaná.
Vývojom košeľa – kalaris (kalasiris) nadobudla rôzne varianty - napr. s jedným alebo dvoma ramienkami, z jemných transparentných látok.
Nákladnejší odev -mesesset-rozmerný obdĺžník s otvorom pre hlavu, siahajúcí ku kotníkom a zviazaný šerpou -aranžovaný odev s náznakom rukávov alebo akejsi krátkej pelerínky. Cez základný odev sa prikladal šál –rozdielny podľa sociálnych vrstiev.
Rovnako ako dnešné ženy, aj Egypťanky milovali doplnky v podobe šperkov, amuletov ( skarabeus pre šťastie), ozdôb do vlasov a samozrejme kozmetiky. Nedá mi nespomenúť Kleopatru a jej čierne linky, ktoré sa tešia svojej obľube dodnes! Základom kedysi bolo olovo , galenit,hematit - dôkladne rozmiešané masťou, medom či surovinami, nad ktorými by sme dnes ohrnuli nos.
Čo sa týka starostlivosti o vlasy, Egypťanky dbali nielen na zdravie ale aj na okázalosť účesov v podobe rôznych copíkov, vrkočov, asymetrických účesov, čiastočne oholených hláv s použitím parochne, použitím rozličných ozdôb, kvetín alebo čeleniek...
Keď sa povie Egyptská móda, prvé čo ma napadne je bielo-zlatá kombinácia, detaily na bielej látke v podobe hieroglyfov a výtvarných aplikácii, masívne zlaté náhrdelníky a šperky so symbolom kobry alebo skarabea, spomínané čierne linky a výrazné líčenie očí, krátke čierne účesy, jednoduché sandáliky bez opätku, priliehavé látky ktoré lichotia hlavne štíhlej postave a farby zeme - hnedá, žltá, oranžová, tyrkysová.
Ako sa vraví, stále sa máme čo učiť a stále máme z čoho naberať inšpirácie. Všetko, čo sa "dnes nenosí" a je "nemoderné", sa o pár rokov opäť vráti do módy. Nie je na škodu vytvárať si módu a jej trendy podľa vlastných predstáv. Trebárs aj s použitím egyptských prvkov!
No comments