Pamätáte si tie časy, keď ste snívali o podobných veciach a vaše ciele boli často naivné no krásne? Byť dieťaťom znamenalo byť slobodným, odbremeneným od všetkých problémov či prekážok. Byť dieťaťom skrátka bolo super. :) Snívali ste, ako raz dobyjete svet ( no neskôr ten svet dobije vás), ako raz budete predávať obľúbené maškrty ( no v dospelosti sa skôr budete cítiť ako zapredaný vy), či ako raz budete len tak zadarmo rozdávať úsmev ( ktorý vám neskôr často bude miznúť z tváre).
Dnešným deťom závidím ich neskúsenosť, ktorou ešte nemôžu zabíjať svoje sny. Mám síce len čosi cez 20 rokov, no ten skutočný, reálny život som už okúsila. Často sa pousmejem na tom, aké bolo všetko mojimi očami iné, keď som bola malá. Ľudia k sebe boli milší, veci boli lacnejšie, svet sa tak neponáhľal za bohatstvom a chuťou zvíťaziť nad druhým..Skutočne som bola taká naivná?!
Rada sa vraciam do svojich detských čias, no často mi býva tiež na vracanie, keď vidím "deti" dnešnej doby. Rýchlo sa snažia dospieť a potom sa stane, že v 13. roku vyzerajú ako staré, prežité 35tky. Oberajú sa o voľnosť a možnosťou byť deťmi, ktorá im neskôr bude veľmi intenzívne chýbať. Keď prídu prvé problémy, šeky za elektrinu, daňové kontroly,či uvalení exekútori za neplatenie sociálky, do smiechu im teda nebude.
Moje detstvo mi prešlo rýchlo, no bolo krásne a užila som si ho . :) Patrila som ešte do éry nepočítačových otrokov, vedela som sa zahrať sama, stavala som si v lese bunkre, v zašpinených teplákoch hrala na ulici futbal či bicyklovala sa až kým nezapadlo slnko. Poráža ma, keď vidím dnešné rozmaznané deti, ktoré v 7 rokoch držia mobil väčší ako sú oni sami, ako sa hádžu o zem, keď nedostanú to čo chcú, alebo ako nielen ich ale aj samotných rodičov pohlcuje dnešná konzumná spoločnosť a uponáhlaný svet. Môj obdiv patrí rodičom, ktorí aj v dnešnej dobe poznajú skutočné hodnoty a zo svojich detí vychovávajú inteligentných a kultivovaných ľudí. Som rada,že ešte stále nieste ohrozeným druhom :)
Prinášam vám pár mojich obľúbených detských snov, na ktoré dodnes rada spomínam :
Nepoznám dieťa, ktoré by takýto sen nemalo. Ten pocit mať čosi vlastné v korune stromu, pozerať na svet z vtáčej perspektívy, či sledovať padanie hviezd pod dekou a v takej tej detskej adrenalínovej atmosfére, som vždy chcela zažiť. Zbaliť svoje obľúbené veci do batôžku a spolu s baterkou a zásobou cukríkov sa zabývať na chvíľku vo "svojom domčeku".
Nájsť si svoje dvojča
Pamätám si časy, keď som pri sledovaní Olseniek túžila mať svoje dvojča. Aké by to asi bolo, keby vyzerala rovnako ako ja, keby sme chodili do škôl vymenené alebo keby sme si robili srandu z toho, že nás nikto nevie na prvý pohľad rozoznať. Rozmýšľala som taktiež nad tým, aké by to bolo pozerať sa každý deň na svoje naozaj druhé ja a pritom povahovo by sme boli rozličné osoby.
Dnes môžem povedať, že sa mi tento sen z časti splnil. Z tej povahovej stránky som si našla priateľky, s ktorými mám pevné puto. Ďakujem že vás mám :)
Už v mojich 5 rokoch sa prejavovala moja závislosť na topánkach, hlavne na tých podpätkových :D Moja častá výprava putovala do maminho botníka, kedy som sa v mojich malých nôžkach snažila neprizabiť v jej topánkach a vždy som si predstavovala, aké by to bolo, keby mi raz sadli a ja by som v nich mohla ísť do škôlky.
Nepoznám dievča , ktoré ako malé nesnívalo o tom, stať sa princeznou. Ja som nebola výnimka a túžila som zažiť taký ten večer, ako z Popoluškinho bálu. Dlhá , nádherná róba, škraboška na očiach, všetky oči na mne, tanec s princom... Som nesmierne rada, že sa mi tento sen v podobe mojej stužkovej splnil :) Princeznami sme boli všetky , nádhernú róbu som mala na sebe a o čosi neskôr som našla aj svojho princa :)
Cestovanie milujem odjakživa. Spoznávať nových ľudí, ich zvyky, vidieť kúsok histórie, vidieť svet , ktorý je každou krajinou iný a originálny. A prečo práve na skútri? Skúter mi symbolizoval voľnosť a spätosť s prírodou. Vlasy vejúce vo vetre previazané šatkou, veľké okuliare, ešte väčší úsmev a pocit slobody. A ako inak, než cestovať v lodičkách ako dáma :DSkrátka, mať celý svet na dlani.
Vedieť variť tak dobre, ako mamina
Ďakujem mami, za všetky pochutinky, ktoré si ma naučila, ktorými si mi ulahodila a dokázala mi, že varenie je jedno krásne umenie. Ľúbim ťa! (nenadarmo sa hovorí, že láska ide cez žalúdok)
Aj dodnes je mojim obľúbeným spoločníkom kniha. Milujem, keď sa začítam do deja a viem sa dokonalo vžiť s postavami. Môj reálny svet na chvíľku zmizne a odrazu sme len ja a moja kniha. Často som snívala o tom,aké by to bolo, keby som naozaj "vhupla" do nejakej mojej obľúbenej knihy a žila chvíľku vymyslený dej. Tá predstava sa mi páčila.
Dostávať pekné listy
Tento sen vznikol vďaka mojej obľúbenej detskej knihe s názvom Listy pre Félixa. Malý zatúlaný zajko Félix posielal svojej majiteľke listy z celého sveta a nikdy nezabudol dodať, že jej chýba. Takéto listy som chcela dostávať aj ja. Dnes spomínané listy nahradili pocity a momenty, kedy aj bez slov cítim, že som milovaná. Ďakujem, je to krásne :) (Listy som chcela dostávať aj preto, lebo som milovala to prekvapenie, keď som otvárala obálku s očakávaním, čo sa vnútri skrýva :D)
Stať sa morskou pannou
Vždy som mala rada príbehy o pirátoch či námorníkoch, ktorí spatrili morské panny. Vždy ma tieto rozprávkové postavy fascinovali a rozprávku o Ariele som vedela pozerať donekonečna.Kto by nechcel plávať v mori bez toho, aby potreboval kyslík, tancovať s rybami či korytnačkami a žiť si vo svojom magickom svete, ktorí nepozná každý?
No comments