I really love this fresh air. And traveling, of course, too. But what I love the most is writing novels. No wonder me and my husband Jacques Futrelle became famous authors this genre. Jacques actually signed a contract about publishing his novel named "Thinking Machine". I am very proud of him. I, Lily May Peel, married a good man.
Skutočne milujem tento čerstvý vzduch.A cestovanie samozrejme tiež. Čo však milujem najviac je písanie noviel. Nenadarmo sme sa s mojim manželom Jacquesom Futrellom stali úspešnými autormi tohto žánru. Jacques dokonca podpísal zmluvu ohľadom publikovania jeho novely " Thinking Machine". Som na neho veľmi hrdá. Ja, Lily May Peel, som sa vydala za dobrého muža.
I can say that I like my life. I am in my thirties and enjoying every day. But I miss my home. Our children are impatiently waiting for us, even though they are in the age,when loving parents is "embarrasing". We got used to the fame and appreciation and I would lie if I said, that we are not enjoying that. But being a famous person has also its disadvantages. For example a situation right now. I am standing here ,in Southhampton harbor, alone, surrounded by suitcases and waiting for Jacques, who is receiving congratulations by few gentlemen right now. I take a big breath. Except for screaming seagulls, honking a ship is heard. Everywhere are running people and they are trying to board the ship as soon as possible. I fix my big sunhat, grab my long dress with one hand and I rush my husband to the ship, which will sail in a minute. I let people take a photo and continue in my way...
Môžem povedať že môj život sa mi páči. Je mi niečo po tridsiatke a užívam si každý deň. Avšak chýba mi domov. Naše deti nás už netrpezlivo očakávajú, i keď sú práve vo veku, kedy ľúbiť rodičov je "trápne". Na slávu a uznanie sme si zvykli a klamala by som, ak by som povedala , že si to neužívame. Byť slávnym má však aj svoje nevýhody. Ako napríklad teraz. Stojím tu, v prístave Southhamptonu, sama , obklopená kuframi čakajúc na Jacquesa, ktorému práve pár pánov gratuluje k úspešnej zmluve.Poriadne si vydýchnem. Okrem škriekania čajok je počuť trúbenie lode. Všade pobehujú ľudia a snažia sa čo najskôr nastúpiť na palubu. Narovnám si svoj veľký klobúk, do jednej ruky si chytím dlhé šaty a očami poháňam Jacquesa na loď, ktorá o malú chvíľku vypláva. Nechám sa odfotiť ľuďmi pred touto famóznou loďou a pokračujem v našej ceste...
It is the year 1912 and we decided to travel with first class on the Titanic ship. The captain Edward J. Smith welcomes us on entry to the shipboard and he is smiling under his moustache. This nice man had to retire a year ago, but a White Star Line company persuaded him to stay because of the first transatlantic cruise on the Titanic ship. I am very glad, because this captain is very popular and he won the hearts of many passengers. He shows us our floor and we move on.
Píše sa rok 1912 a my sme sa rozhodli cestovať prvou triedou na lodi Titanic. Pri vstupe na palubu nás víta veľmi sympatický kapitán Edward J. Smith a pod bielymi fúzami sa usmieva. Tento milý pán mal pred rokom odísť do dôchodku, no spoločnosť White Star Line ho presvedčila, aby zostal kvôli prvej transatlantickej plavbe našej lode Titanic. Som veľmi rada, pretože tento kapitán je veľmi obľúbený a získal si srdcia mnohých cestovateľov. Ukáže na naše poschodie a my sa pohneme ďalej.
This ship is HUGE and looks very majestic. I am going down the hallway with my husband and we are looking for our cabin number C-123. Everything looks luxuriously and fabulously.
Táto loď je OBROVSKÁ a pôsobí veľmi majestátne. S manželom sa prechádzame po chodbe a hľadáme našu kajutu s číslom C-123. Všetko tu pôsobí luxusne a rozprávkovo.
Finally we have found it. We are opening the doors and remaining in awe. Our cabin is extra large and it can be competitive to the best world´s hotels. A big storage space, private bathroom with big bathtub and washbasin with cold and hot water.
Konečne sme ju našli. Otvárame dvere a zostávame v úžase. Naša kajuta je mimoriadne veľká a mohla by konkurovať najlepším svetovým hotelom. Veľký odkladací priestor, súkromná kúpeľňa s veľkou vaňou a umývadlom so studenou a teplou vodou.
A first class ticket costs 2500 USD(todays cca 57 200 USD), so you can think that everything else was included. But the opposite is true and some additional services are not for free (one would have said that for such a big price they should be!). Turkish spa, gym and squash playground are for fee.
Lístok prvej triedy nás osobitne vyšiel na 2500 USD ( dnešných cca 57 200 USD), takže by ste si mysleli, že všetko ostatné máme už v cene. Nie je tomu tak a niektoré doplnkové služby nie sú zadarmo ( človek by si povedal že za toľko peňazí by aj mali byť!). Turecké kúpele, telocvičňa a squashové ihrisko sú teda za poplatok.
I am looking with an amazement at Big Staircase, which is a decoration of this magical ship. It is situated in front of the ship, between its main board and the board of the saloon, thanks to which we and another passengers of the first class can move through the top boards of the ship with ease and elegance.
S úžasom hľadím na Veľké schodisko,ktoré je ozdobou tejto čarovnej lode. Nachádza sa v prednej časti lode, medzi jej palubou a palubou salónu, vďaka čomu sa my a ďalší cestujúci prvej triedy môžme pohybovať cez vrchné paluby lode s ľahkosťou a eleganciou.
We had a carving for some coffee, so we head to Verandah Café, which is situated right behind the smoking room of our first class. The moment that Jacques saw a smoking room, he wanted to light a cigar, but I convinced him to go for a coffee in the mentioned cafe. I like this place. It has got arched windows with bronze frame, which are more than 2 metres tall, thanks to which more light gets into the room and it creates the effect of outside terrace. There are palms in front of the windows, so now I understand, what did some passengers mean by the notion " palm backyard". Except for palms I admire walls decorated with creepers, which are attached to wooden green grids. I feel like in the English countryside.
I have a feeling, that except for us - adults, also children favored this place, they like playing on the checkerboard floor and used the cafe like a playground.
Dostali sme chuť na kávu a tak zamierime do kaviarne Verandah Café, ktorá sa nachádza hneď za fajčiarňou našej prvej triedy. Jacques si chcel ísť zapáliť cigaru hneď ako fajčiareň zbadal, no ja som ho prehovorila na kávu v spomínanej kaviarni. Toto miesto sa mi veľmi páči. Kaviareň má oblúkovité okná s bronzovým rámom, ktoré sú vysoké viac ako 2 metre, vďaka čomu sa do miestnosti dostáva viac svetla a vytvára to tak efekt vonkajšej terasy. Pred oknami sú palmy, takže už chápem, čo mysleli niektorí cestujúci z našej prvej triedy pod pojmom "palmový dvor". Okrem paliem obdivujem steny zdobené popínavými rastlinami, ktoré sú prichytené na drevených zelených mriežkach . Pripadám si ako na anglickom vidieku!
Mám pocit že okrem nás - dospelých, si toto miesto zamilovali aj deti, ktoré sa s obľubou hrajú na šachovnicovej dlažbe a kaviareň používajú ako ihrisko.
Jacques along with a few friends goes later to the mentioned smoke room, what is an ideal place for men of the first class.
Neskôr Jacques aj s pár priateľmi ide do spomínanej fajčiarne, čo je ideálne miesto pre pánov prvej triedy.
I have decided to explore the reading room. I used my time to write letters to my friends. I fell in love with this relaxing place. Beautiful furniture, fine decorative moldings and inviting fireplace create the calm atmosphere. I turn back and through the big window I gaze to the first class promenade. Now I know, where me and Jacques will go later.
Ja som sa rozhodla preskúmať čitáreň. Využila som čas na písanie listov priateľom. Toto oddychové miesto som si zamilovala. Krásny nábytok, jemné ozdobné lišty a vábivý krb dotvárajú pokojnú atmosféru. Otočím sa a cez veľké okno hľadím na promenádu našej prvej triedy. Už viem, kam neskôr zamierime s Jacquesom.
The Promenade. This place is exclusively for the first class passengers. It is 500 feet long on both sides of the ship. We are walking, enjoying some panoramatic views to the sea and we are meeting another first class passengers, with who we have already became friends.
Promenáda. Toto miesto je výhradne určené pre cestujúcich prvej triedy. Rozprestiera sa 500 stôp na oboch stranách lode. Prechádzame sa, užívame si panoramatické výhľady na more a stretávame ďalších cestujúcich našej triedy, s ktorými sme sa už stihli spriateliť.
It is 14.4. 1912 and we have already been on the Titanic ship for 4 days. Now we all of the first class are taking a seat for a dinner (in honour of Captain Smith), where we celebrate this exciting cruise. I am looking at luxurious porcelain, on which we are going to have chefs dish in a minute. I am curious, what they prepare for us. Oh, I am really very hungry. I am checking the menu, which looks more than interesting!
Je 14.4. 1912 a na lodi Titanic sme už štyri dni. Práve sme všetci z prvej triedy usadení na večeri (na počesť nášho kapitána Smitha), kde oslavujeme túto vzrušujúcu plavbu. Pohľad mi padol na luxusný porcelán, na ktorom sa o malú chvíľku bude vynímať šéfkuchárov pokrm. Som zvedavá, čo si pre nás pripravili. Och, som už naozaj veľmi hladná. Obzerám si jedálny lístok, ktorý vyzerá viac než zaujímavo!
We are enjoying great food and delicious wine. Generally, we are satisfied with services and staff. The cruise is quite calm and enjoyable. A laugh is heard everywhere and you can also feel a good mood. We very like it here. Just two days remain to the end of the journey, so we are very excited about our return to New York. We congratulate to our Captain for the safe cruise. However, we have no idea yet, what will happen later...
By walking through the shipboards we do not seem something. Suddenly it feels like air temperature has changed and lowered rapidly. We felt sharp impact. I do not remember, what happend in the last few hours. Everywhere is water, desperate screams and that huge fear. I will never forget the sight of my husband Jacques, who the last thing, by looking at lifeboats, told me was : My goodness, this is your last chance! Go! I did not want to go without him. I wanted to take him to my lifeboat so much, even though it was firstly meant for women and children. It was impossible. And he just stayed there with John J. Astor, he smoked and dissapeared from my sight forever...
Vychutnávame si vynikajúce jedlo a lahodné víno. So službami a celkovo s personálom sme zatiaľ spokojní. Plavba je celkom pokojná a príjemná. Všade počuť smiech a cítiť dobrú náladu. Veľmi sa nám tu páči. Do konca cesty zostávajú len dva dni, takže sa na príchod do New Yorku už nevieme dočkať. Kapitánovi gratulujeme k ďalšej bezpečnej plavbe. To sme však ale ešte ani zďaleka nevedeli, čo sa bude neskôr diať...
Pri prechádzaní na palubách lode sa nám niečo nezdá. Ako keby sa odrazu zmenila a prudko klesla teplota vzduchu. Pocítili sme prudký náraz. Ani si nepamätám, čo sa za posledné hodiny udialo. Všade samá voda, zúfalé výkriky a ten obrovský strach. Navždy budem mať pred očami môjho manžela Jacquesa, ktorý posledné čo mi pri pohľade na záchranné člny povedal, bolo : Preboha, toto je tvoja posledná šanca! Choď! Tak veľmi som nechcela ísť bez neho. Tak veľmi som ho chcela do toho môjho záchranného člna narvať napriek tomu, že bol určený výhradne pre ženy a deti.Nedalo sa. A on tam len spolu s Johnom J. Astorom stál, fajčil a strácal sa mi navždy z dohľadu...
"At night on 14. April 1912 was a temperature of Atlantic ocean below freezing point - they measured only - 2 Celsius degrees. Sea water freezes by lower temperatures than fresh water. This is the reason why the most of people did not drown in time of Titanic destruction, but they died because of overcooling ( fast psychical and physical colaps caused by decrease of the body temperature). Just about 700 people was saved, while 1500 people this disaster did not survive.
At the end of Titanic exhibition in Bratislava I took a deep breath. Lily May Peel survived, but what was the most important - me and Aďo both survived as well. By touching a real iceberg I shivered and have imagined,how big disaster it had to be.
"V noci 14. apríla 1912 bola teplota severného Atlantiku pod bodom mrazu - namerali len -2 stupne Celzia. Morská voda zamŕza pri nižších teplotách ako sladká voda. Preto sa väčšina ľudí pri skaze Titanicu neutopila, ale zomrela na podchladenie ( na rýchly duševný a telesný kolaps spôsobený poklesom telesnej teploty). Zachránilo sa len okolo 700 ľudí, zatiaľ čo 1500 ľudí nešťastie neprežilo.
Na konci výstavy Titanic v Bratislave som si vydýchla. Lily May Peel prežila, čo však ale bolo hlavné, prežili sme s Aďom tiež. Pri dotyku skutočného ľadovca som sa zachvela a predstavila som si, aká veľká to musela byť katastrofa.
Titanic sank in 15.4.1912 on 2:20 hod and 1.9.1985 they discovered this ship again.Whole 73 years Titanic lied lost and alone in almost 4 kilometres depth at the bottom of the north Atlantic ocean.
Titanic sa potopil 15.4.1912 o 2:20 hodine a 1.9.1985 ho znovu objavili. Celých 73 rokov ležal stratený a opustený v takmer štvorkilometrovej hĺbke na dne severného Atlantiku.
It is incredible, what team of company RMS Titanic, Inc. all have found. They performed eight research and rescue expeditions to the ship wreck and they pulled to the surface more than 5 500 things. They put their aim to preserve and expose this things, as the memory of people, who died in the sinking of the Titanic.. I bring you these unique shots of a few objects, from which every single one has its own story.
Je neuveriteľné, čo všetko sa tímu spoločnosti RMS Titanic , Inc. podarilo nájsť. Podnikli osem výskumných a záchranárskych expedícii k vraku a na hladinu vytiahli viac ako 5 500 predmetov. Dali si za cieľ tieto predmety uchovať a vystaviť, ako spomienku na ľudí, ktorí zahynuli pri potopení Titanicu. Prinášam vám unikátne zábery pár predmetov, z ktorých každý skrýva svoj vlastný príbeh.
Thanks for an opportunity to insight and take on the situation, which were really tragic to the many people. At this moment one realizes, that he often thinks about trivial things, instead of being thankful for everything, what he has got.
At the end I am adding a video, which is a picture, that a real love is immortal.
Ďakujem za možnosť nahliadnuť a vžiť sa do situácie, ktorá pre mnohých skončila tragicky. Človek si pri takomto momente uvedomí, že často rieši nepodstatné veci namiesto toho, aby ďakoval za to, čo má.
Na záver pridávam video, ktoré je obrazom toho, že skutočná láska je nesmrteľná.
No comments